Tania nebola už tak neistá, ako pri prvom vajíčku, z ktorého sa vyliahla Hazel. Tentoraz vedela, čo robiť, hlavu mala plnú vedomostí nadobudnutých v Letnej škole a naviac mala na svojej strane troch Pokémonov, ktorí sa tešili na to, až začnú pracovať na vyliahnutí malého Pokémona. Po tom, čo spolu dorazili do Sinnohu a ohlásili svoj príchod profesorovi v Pokécentre, Tania i so svojím tímom odišli do izby, aby si urobili pohodlie. Cesta mohla ešte chvíľu počkať. Vyložila vajíčko z batoha na posteľ, vyvolala svoj tím a všetci traja Pokémoni sa okolo vajíčka ihneď zhŕkli. "Kedy sa vyliahne? Chcem vidieť, ako bude vyzerať, aký veľký bude, a či to bude náš braček alebo sestrička," tešil sa Kaoru. Hazel pokrútila hlavou. "Samozrejme, že to bude dievča," zasmiala sa. "Potom budeme mať spolu s Taniou prevahu nad mužským pokolením." Kaoru sa chystal niečo jej odvetiť, ale potom mu napadlo niečo lepšie. "Nico, nechceš to vajíčko zohriať?" Quilava sa trochu nervózne ošil a venoval pohľad Hazel, potom Tanii. "Č-čo keď sa na mňa naviaže tak ako Hazel?" spýtal sa potichu. Mudkip sa zatvárila smutne. "Takže ty nie si rád, že ťa mám rada?" V očiach sa jej zaleskli slzičky. Nico sa snažil zachrániť situáciu najlepšie, ako vedel. "To vôbec nie je tak, len... Skiddo je omnoho väčší, ako ty, Hazel. Keby na mňa skáče tak, ako to robíš ty, asi by to nedopadlo najlepšie," zasmial sa, a keď videl, že Mudkip tým veľmi nepresvedčil, pokračoval, "okrem toho, musela by si sa o moje teplo deliť." To Hazel stačilo. "Nechcem sa deliť o môjho Nica!" zvolala a objala Quilavu. Nico na chvíľu vyzeral, že ľutuje, že to Hazel povedal, potom sa však jemne pousmial. Aspoň že jeho mladšia sestra už nebola smutná. "I tak si myslím, že by bolo fajn vajíčko aspoň trochu zahriať," zapojila sa do rozhovoru Tania. "Teplom nikdy nič nepokazíme." Nico si povzdychol, aktivoval plamene na svojom chrbte a opatrne, aby nepodpálil deku na posteli, sa obtočil okolo vajíčka. "Výborne," usmiala sa Tania, keď sa zvyšní dvaja Pokémoni privinuli ku Quilavovi a užívali si teplo. Predsa len, už nebolo tak teplo ako v lete. "Mohla by som vám porozprávať nejakú rozprávku..." uvažovala Tania. "Áno, prosím!" potešila sa Hazel. Chovateľka sa na okamih zamyslela a zalovila v pamäti. Keď sa rozhodla, aký príbeh im povie, odkašľala si, posadila sa k nim na posteľ a začala. "Kedysi dávno, v krajine ďaleko odtiaľto, sedela mama Swanna na svojich štyroch vajíčkach. Dňom a nocou ich zahrievala a strážila a nemyslela pritom na seba, na svoj hlad ani osamelosť. Videla len svoje vajíčka a svojich potomkov, ktorí sa z nich mali vyliahnuť. A jedného dňa sa konečne dočkala. Z troch vajíčok sa vyliahli traja krásni Duckletti, štvrté si však dávalo načas. Swanna čakala a čakala, traja malí Duckletti takisto, ale vajíčko nie a nie sa vyliahnuť. Jedného dňa Swanna odletela, aby nazbierala potravu pre seba a svoje tri deti a nechala hniezdo na chvíľu bez dozoru. Keď sa vrátila, zhrozila sa a všetky berry a oriešky jej zo zobáka padli na zem. Vajíčko sa vykotúľalo z hniezda a keď dopadlo na zem, škrupina mu praskla. Mama Swanna ho prezrela aby zistila, ako veľmi je poškodená. V duchu už sa lúčila so svojím posledným dieťaťom, ale keď sa škrupina prederavila ešte viac a zvnútra sa začal drať na svet malý tvor, všetok jej smútok bol razom preč. Avšak, keď uvidela mláďa, ktoré sa z vajíčka vyliahlo, vykríkla. Nebol to Ducklett, ako jej ostatné deti. Bol to malý Rufflet, a so svojím strapatým páperím a nohami s pazúrikmi namiesto plávacích blán sa mame Swanne zdal veľmi škaredý."
"To vôbec nie je pekné,Rufflet si to nezaslúžil," poznamenal Kaoru. Tania ho utíšila pohybom ruky a pokračovala v rozprávaní. "Swanna bola predsa len mama a tak jej srdce nedovolilo nechať malého Ruffleta napospas osudu. Rozhodla sa ujať sa ho a urobiť z neho Pokémona, ktorý sa o seba dokáže postarať. Kŕmila ho a zahrievala ako vlastného, starala sa, aby prežil, ale nemala ho rada tak, ako svoje vlastné deti, troch Ducklettov. Duckletti vycítili, že Rufflet nie je jeden z nich a dávali mu to najavo vo svojej detskej úprimnosti. Rufflet sa snažil potešiť Swannu i svojich súrodencov, ale nevedel, ako. Začal si uvedomovať, že je naozaj iný, ale tiež vedel, že okrem svojej rodiny nemá na svete nikoho. Sľúbil si, že bude ako Duckletti vo všetkom a sníval o tom, že sa z neho jedného dňa tiež stane krásny Swanna. Bolo to ťažšie, ako si Rufflet myslel. Nevedel plávať a loviť malých vodných Pokémonov tak, ako jeho súrodenci, necítil sa dobre vo vode, pretože jeho perie potom bolo nepríjemne mokré a studené, dokonca ani nevydával podobné zvuky, ako jeho súrodenci. Vždy, keď sa pozrel do vody a uvidel svoj odraz, uvedomil si, ako veľmi sa od svojej rodiny líši. Duckletti rástli a mocneli čoraz viac, ich perie začalo blednúť z modrej na bielu ako predzvesť blízkeho vývoja. Malý Rufflet nebol veľmi silný, väčšinou na neho zvýšilo iba jedlo, ktoré jeho súrodenci už nechceli. Súrodenci si z neho uťahovali čoraz viac a Rufflet si začal myslieť, že majú možno pravdu. Jedného dňa sa jeho súrodenci zmenili na nádherné biele Swanny. Celý deň predvádzali nádherné perie, plávali po jazere, lietali vysoko nad Ruffletom a hlasno sa smiali. Ich spevavé hlasy zneli malému Pokémonovi v hlave dlho potom, čo odišiel od jazera, kde prežil celý svoj život. Rozhodol sa, že už pre nich nebude príťažou a vydá sa žiť osamote. Ak pritom zahynie, i tak nikomu chýbať nebude." Hazel prehltla slzy. "Dúfam, že to skončí dobre. Je mi Ruffleta ľúto." "Keď Rufflet kráčal hustým lesom a utápal sa vo vlastnom smútku, všimol si, ako sa smerom k jazeru blíži veľký dravý Pokémon. Bol to Zangoose na love, a mal namierené priamo k miestu, kde žila jeho rodina. Rufflet ho nasledoval. Onedlho už Zangoose dorazil k jazeru a všimol si tri Swanny odpočívajúce na brehu po dni strávenom plávaním a lietaním. Oblizol sa, naostril si pazúry a pripravil sa na skok. Rufflet bol vo vnútri rozpoltený. Uvažoval, že nechá svojich súrodencov napospas osudu, predsa len, celý čas ho nemali radi, prečo by mu na nich malo záležať? Ale hlas, ktorý mu našepkal, aby ochránil svoju rodinu, bol silnejší. Rufflet, bez uvažovania, skočil pred Swanny práve keď Zangoose skočil. Za zvuku svojho bojového pokriku Rufflet cítil, ako sa jeho telo mení, rastie a mocnie. Onedlho už namiesto Ruffleta stál proti Zangoosovi silný Braviary. Zaútočil na mačacieho Pokémona útokom Brave Bird a zahnal ho ďaleko od jazera. Keď sa vrátil naspäť, všetky tri Swanny ho objali a striedavo mu ďakovali a ospravedlňovali sa mu za to, ako zle sa ku nemu správali. Braviary im, samozrejme, odpustil a odvtedy sa mali všetci radi ako pravá rodina a žili šťastne, až kým ich k sebe nepovolala Arceus," dokončila Tania rozprávanie s úsmevom na tvári. Hazel šťastne žiarila, milovala šťastné konce v rozprávkach. Kaoru, opretý o vajíčko, zaspával. Nico vyzeral hlboko zamyslene, asi uvažoval o skrytých významoch príbehu a veciach, ktoré by sa z neho mohol naučiť. Tania sa oprela o Nica a pritúlila sa k jeho teplej srsti. "Onedlho vyrazíme objavovať Sinnoh," sľúbila svojim Pokémonom a privrela oči. Cesta mohla ešte chvíľu počkať.
Chovateľka dorazila do Pokécentra a vybrala z batoha vajíčko. Položila ho na deku a pousmiala sa. "Tak, maličký, na teba som chvíľu nemala čas. Ale neboj, ďalej to tak nebude. Teraz ti doprajem trochu rozmaznávania, aby si sa čo najskôr mohol dostať von spod škrupiny. Určite sa tešíš, až budeš vonku, hm?" prihovorila sa vajíčku a dlaňami pohladila jeho povrch. Bol príjemný hladký a zvnútra vychádzalo slabé pulzujúce teplo. Zaujímalo by ju, či sa malému tvorovi vnútri masáž škrupiny páčila. Dúfala, že áno. A tak rukami jemne prešla po celom povrchu vajíčka. "Čo tak ťa okúpať? Vo vode sa ti určite bude páčiť." Napustila do vane trochu teplej vody, asi tak, aby vajíčku siahala do polovice jeho výšky. Potom ho jemne položila do vody a obložila mäkkými uterákmi, aby sa nerozbilo o stenu vane. Pridala do vody trochu penivého gélu s vôňou kvetín. "Skiddo, ako trávnatý typ, by mal mať rád kvetiny, nie? Počkaj, až ich uvidíš naozaj. Veľké lúky, celé porastené kvetinami, na ktorých budeš môcť šantiť," usmiala sa na vajíčko. Vzala do ruky hubku, namočila ju do vody a pretrela vajíčku škrupinu, opatrne a s citom. "Tak, mám dojem, že sa leskne viac, než pred chvíľou. A," siahla po inom prípravku položenom na polici v kúpeľni, "nesmieme zabudnúť na živiny." V nádobe sa nachádzal vyživujúci gél pre škrupiny vajíčok. Chovateľka si naliala na dlaň niekoľko dávok gélu a pomaly ho vmasírovala do povrchu vajíčka. "To zabezpečí, že tvoja škrupina bude odolná a silná, a bude ťa chrániť, až kým sa sám nerozhodneš prelomiť ju a ukázať sa nám. Alebo sama," zasmiala sa. Už by chcela vedieť, či Pokémon vnútri vajíčka je samček, alebo samička. Ale vedela, že si ešte bude musieť chvíľu počkať. Vypustila vodu z vane a vytiahla vajíčko zasa von. Vzala suchú osušku a zabalila ho do nej. "Tak, snáď si si užil kúpeľ. Teraz ťa musíme trochu zahriať, vonku predsa vládne zima. A ja presne viem, kto je najlepší v hrejivých objatiach." Položila vajíčko na posteľ a vyvolala z Pokéballu Nica. Quilava sa pozrel najprv na ňu, potom na vajíčko. "Budem hádať. Pre dnešok zo mňa nebude Pokémon, ale termofor?" ticho sa pousmial. Tania mu úsmev opätovala. Ukázalo sa, že Nico má predsa len trochu zmyslu pre humor. "Som si istá, že malý Skiddo ti bude veľmi vďačný." Quilava si ľahol k vajíčku, aby ho poriadne zahrial. "Nevadí mi to, teda ak sa z neho nevykľuje druhá Hazel. Nemyslím si, že by som zvládol dvoch obdivovateľov naraz." Tania ho pohladila po hlave. "A ja si nemyslím, že Hazel by dovolila Skiddovi priblížiť sa k jej súkromnému hrejivému plyšákovi."
Po tréningu sa chovateľka rozhodla, že sa hneď nevráti do centra, kde bola práve ubytovaná. Vonku svietilo slnko a Tania si chcela užiť nejaký čas len polihovaním a vychutnávaním si slnečných lúčov. Taktiež chcela stráviť nejaký čas s vajíčkom Skidda, ale prečo by tieto dve veci nemohla spojiť dohromady? Vybrala vajíčko z jeho miesta v batohu, posadila sa do trávy uprostred lúky a opatrne si vajíčko položila na kolená. "Cítiš to slnečné teplo?" prihovorila sa Pokémonovi, ktorý rástol vo vnútri vajíčka. "Pomôže ti nabrať silu, posilní ti škrupinu, a spevní tvoje zdravie. Slnečné svetlo má podobné účinky na Pokémonov i na ľudí. V zime ho nedostávame tak veľa, ale v lete je ho viac než dosť. Aj keď sa práve nachádzame v Sinnohu, čo je pomerne studený región." Opäť pohladila vajíčko po hladkej škrupine a privrela oči, keď na jej tvár dopadli slnečné lúče. "Vieš o tom, že existuje Pokémon, ktorý sa na slnko podobá?" Na chvíľu stíchla, akoby chcela dať Pokémonovi vo vajíčku priestor na odpoveď. "Ten Pokémon sa volá Solrock. Jeho telo je kamenné, je hrejivo oranžovej farby, a z tela mu vyrastajú kamenné lúče. Produkuje svetlo a teplo. Hovorí sa o ňom, že pricestoval zo slnka až sem na zem ako meteorit, ale múdri ľudia v laboratóriach to považujú len za poveru." Zamyslene prešla dlaňou po povrchu vajíčka. "I keď je krásne si predstavovať, ako Solrock putoval vesmírom, pomedzi všetky tie planéty a hviezdy, až uvidel modrú zem a rozhodol sa pristáť práve na nej, aby priniesol ľuďom a Pokémonom kúsok slnka." Na chvíľu znovu privrela oči, vystavila sa slnečným lúčom a ponorila sa do predstáv. Cítila, ako sa povrch vajíčka zohrial a pousmiala sa. "Tak vidíš. Určite je ti teraz príjemne teplo. Alebo by si bol radšej niekde v chládku?" Zrak jej padol na malé jazierko s čistou vodou neďaleko od nich. Vstala, s vajíčkom v náručí odkráčala k jazierku a čupla si na breh. Vajíčko pomaly ponorila do príjemne chladivej vody. Nikde nevidela žiadnych Pokémonov, ktorí by ho mohli ohroziť a jazierko bolo malé, takže hladina vody siahala len do polovice vajíčka. "Nie je to síce kúpeľ vo vani v Pokécentre, ale aj príroda má svoje čaro," povedala, keď vajíčko omývala vodou z jazierka a zbavovala ho prachu a iných nečistôt.
"Až sa raz vyliahneš, budeš sa môcť v jazierkach kúpať, kedy budeš chcieť. Hazel sa k tebe určite rada pridá. A až vylezieš z vody, Nico ťa osuší svojím ohňom za pár sekúnd. Určite vieš, aké príjemné je sa k nemu pritúliť. Ale Hazel sa nerada delí. S Kaoruom určite vymyslíte nejaké šibalstvo, tým som si istá. A Carol... Môže ti zaspievať. Alebo ťa naučiť nejakú pesničku, ak si budeš chcieť spievať sám. Alebo sama." Tak predstavila vajíčku celý svoj tím. "Určite ich budeš milovať, až ich spoznáš." Vybrala ho z vody, a keďže nemala nič iné, ako osuška musel poslúžiť lem jej šiat. Nevadilo jej to, na slnku sa i tak rýchlo usušili. "Vlastne, čo keby nám Carol niečo zaspievala hneď?" Tania vyvolala Jigglypuff z Pokébalu. Carol si ihneď začala obzerať vajíčko. "Je to malý Skiddo," vysvetlila jej Tania. "Ešte len čakáme na jeho vyliahnutie. Nechcela by si mu niečo zaspievať? Možno ho to presvedčí, aby sa vyliahol rýchlejšie." Carol sa rozžiarili očká. "Myslíš, že by to naozaj mohlo pomôcť, Bania?" spýtala sa užasnuto. Chovateľka sa usmiala a prikývla. Carol si odkašľala, pohodila hlavičkou, a potom si začala hmkať melódiu, ktorá Tanii pripomínala uspávanku, ktorú už niekde počula. Nevedela si však spomenúť, kde. Hlas Carol bol jemný, ale príjemne znejúci a melodický. Tania sa po chvíli pridala s hrou na flaute, ktorú zladila so spevom Jigglypuff. Keď doznel posledný tón, Carol nadšene zatlieskala. "Hráš naozaj pekne!" Tania vystrúhala poklonu. "Nie tak krásne, ako znie tvoj spev." Chovateľka odložila flautu naspäť do batohu a vzala do náručia vajíčko, aby ho tam tiež uložila. Cítila, ako sa pod škrupinou niečo mierne pohlo. Pousmiala sa. Skiddovi sa malá hudobná vložka zrejme páčila. Vložila vajíčko do batohu a dala si ho opäť na chrbát. "Tak, Carol, je na čase vyraziť ďalej," usmiala sa na Jigglypuff. "Ako by sa ti páčilo, keby sme si spoločne uvarili nejakú dobrotu?" "Niečo ovocné? Alebo čokoládové? Mňam!" zaradovala sa Jigglypuff. "Na to ale budeme potrebovať pár prísad. Počula si už o mede Combee?" Tania sa usmiala, pomohla Carol naskočiť si do košíka na bicykli a sama vysadla na sedlo. Lúku nechala za sebou a zamierila k lesu, odkiaľ plánovala získať med.
Tania nebola už tak neistá, ako pri prvom vajíčku, z ktorého sa vyliahla Hazel. Tentoraz vedela, čo robiť, hlavu mala plnú vedomostí nadobudnutých v Letnej škole a naviac mala na svojej strane troch Pokémonov, ktorí sa tešili na to, až začnú pracovať na vyliahnutí malého Pokémona.
OdpovědětVymazatPo tom, čo spolu dorazili do Sinnohu a ohlásili svoj príchod profesorovi v Pokécentre, Tania i so svojím tímom odišli do izby, aby si urobili pohodlie. Cesta mohla ešte chvíľu počkať. Vyložila vajíčko z batoha na posteľ, vyvolala svoj tím a všetci traja Pokémoni sa okolo vajíčka ihneď zhŕkli.
"Kedy sa vyliahne? Chcem vidieť, ako bude vyzerať, aký veľký bude, a či to bude náš braček alebo sestrička," tešil sa Kaoru. Hazel pokrútila hlavou. "Samozrejme, že to bude dievča," zasmiala sa. "Potom budeme mať spolu s Taniou prevahu nad mužským pokolením."
Kaoru sa chystal niečo jej odvetiť, ale potom mu napadlo niečo lepšie. "Nico, nechceš to vajíčko zohriať?"
Quilava sa trochu nervózne ošil a venoval pohľad Hazel, potom Tanii. "Č-čo keď sa na mňa naviaže tak ako Hazel?" spýtal sa potichu.
Mudkip sa zatvárila smutne. "Takže ty nie si rád, že ťa mám rada?" V očiach sa jej zaleskli slzičky.
Nico sa snažil zachrániť situáciu najlepšie, ako vedel. "To vôbec nie je tak, len... Skiddo je omnoho väčší, ako ty, Hazel. Keby na mňa skáče tak, ako to robíš ty, asi by to nedopadlo najlepšie," zasmial sa, a keď videl, že Mudkip tým veľmi nepresvedčil, pokračoval, "okrem toho, musela by si sa o moje teplo deliť."
To Hazel stačilo. "Nechcem sa deliť o môjho Nica!" zvolala a objala Quilavu. Nico na chvíľu vyzeral, že ľutuje, že to Hazel povedal, potom sa však jemne pousmial. Aspoň že jeho mladšia sestra už nebola smutná.
"I tak si myslím, že by bolo fajn vajíčko aspoň trochu zahriať," zapojila sa do rozhovoru Tania. "Teplom nikdy nič nepokazíme."
Nico si povzdychol, aktivoval plamene na svojom chrbte a opatrne, aby nepodpálil deku na posteli, sa obtočil okolo vajíčka. "Výborne," usmiala sa Tania, keď sa zvyšní dvaja Pokémoni privinuli ku Quilavovi a užívali si teplo. Predsa len, už nebolo tak teplo ako v lete.
"Mohla by som vám porozprávať nejakú rozprávku..." uvažovala Tania.
"Áno, prosím!" potešila sa Hazel. Chovateľka sa na okamih zamyslela a zalovila v pamäti. Keď sa rozhodla, aký príbeh im povie, odkašľala si, posadila sa k nim na posteľ a začala. "Kedysi dávno, v krajine ďaleko odtiaľto, sedela mama Swanna na svojich štyroch vajíčkach. Dňom a nocou ich zahrievala a strážila a nemyslela pritom na seba, na svoj hlad ani osamelosť. Videla len svoje vajíčka a svojich potomkov, ktorí sa z nich mali vyliahnuť. A jedného dňa sa konečne dočkala. Z troch vajíčok sa vyliahli traja krásni Duckletti, štvrté si však dávalo načas. Swanna čakala a čakala, traja malí Duckletti takisto, ale vajíčko nie a nie sa vyliahnuť.
Jedného dňa Swanna odletela, aby nazbierala potravu pre seba a svoje tri deti a nechala hniezdo na chvíľu bez dozoru. Keď sa vrátila, zhrozila sa a všetky berry a oriešky jej zo zobáka padli na zem. Vajíčko sa vykotúľalo z hniezda a keď dopadlo na zem, škrupina mu praskla. Mama Swanna ho prezrela aby zistila, ako veľmi je poškodená. V duchu už sa lúčila so svojím posledným dieťaťom, ale keď sa škrupina prederavila ešte viac a zvnútra sa začal drať na svet malý tvor, všetok jej smútok bol razom preč. Avšak, keď uvidela mláďa, ktoré sa z vajíčka vyliahlo, vykríkla. Nebol to Ducklett, ako jej ostatné deti. Bol to malý Rufflet, a so svojím strapatým páperím a nohami s pazúrikmi namiesto plávacích blán sa mame Swanne zdal veľmi škaredý."
"To vôbec nie je pekné,Rufflet si to nezaslúžil," poznamenal Kaoru. Tania ho utíšila pohybom ruky a pokračovala v rozprávaní.
OdpovědětVymazat"Swanna bola predsa len mama a tak jej srdce nedovolilo nechať malého Ruffleta napospas osudu. Rozhodla sa ujať sa ho a urobiť z neho Pokémona, ktorý sa o seba dokáže postarať. Kŕmila ho a zahrievala ako vlastného, starala sa, aby prežil, ale nemala ho rada tak, ako svoje vlastné deti, troch Ducklettov. Duckletti vycítili, že Rufflet nie je jeden z nich a dávali mu to najavo vo svojej detskej úprimnosti. Rufflet sa snažil potešiť Swannu i svojich súrodencov, ale nevedel, ako. Začal si uvedomovať, že je naozaj iný, ale tiež vedel, že okrem svojej rodiny nemá na svete nikoho. Sľúbil si, že bude ako Duckletti vo všetkom a sníval o tom, že sa z neho jedného dňa tiež stane krásny Swanna.
Bolo to ťažšie, ako si Rufflet myslel. Nevedel plávať a loviť malých vodných Pokémonov tak, ako jeho súrodenci, necítil sa dobre vo vode, pretože jeho perie potom bolo nepríjemne mokré a studené, dokonca ani nevydával podobné zvuky, ako jeho súrodenci. Vždy, keď sa pozrel do vody a uvidel svoj odraz, uvedomil si, ako veľmi sa od svojej rodiny líši. Duckletti rástli a mocneli čoraz viac, ich perie začalo blednúť z modrej na bielu ako predzvesť blízkeho vývoja. Malý Rufflet nebol veľmi silný, väčšinou na neho zvýšilo iba jedlo, ktoré jeho súrodenci už nechceli. Súrodenci si z neho uťahovali čoraz viac a Rufflet si začal myslieť, že majú možno pravdu.
Jedného dňa sa jeho súrodenci zmenili na nádherné biele Swanny. Celý deň predvádzali nádherné perie, plávali po jazere, lietali vysoko nad Ruffletom a hlasno sa smiali. Ich spevavé hlasy zneli malému Pokémonovi v hlave dlho potom, čo odišiel od jazera, kde prežil celý svoj život. Rozhodol sa, že už pre nich nebude príťažou a vydá sa žiť osamote. Ak pritom zahynie, i tak nikomu chýbať nebude."
Hazel prehltla slzy. "Dúfam, že to skončí dobre. Je mi Ruffleta ľúto."
"Keď Rufflet kráčal hustým lesom a utápal sa vo vlastnom smútku, všimol si, ako sa smerom k jazeru blíži veľký dravý Pokémon. Bol to Zangoose na love, a mal namierené priamo k miestu, kde žila jeho rodina. Rufflet ho nasledoval. Onedlho už Zangoose dorazil k jazeru a všimol si tri Swanny odpočívajúce na brehu po dni strávenom plávaním a lietaním. Oblizol sa, naostril si pazúry a pripravil sa na skok. Rufflet bol vo vnútri rozpoltený. Uvažoval, že nechá svojich súrodencov napospas osudu, predsa len, celý čas ho nemali radi, prečo by mu na nich malo záležať? Ale hlas, ktorý mu našepkal, aby ochránil svoju rodinu, bol silnejší. Rufflet, bez uvažovania, skočil pred Swanny práve keď Zangoose skočil. Za zvuku svojho bojového pokriku Rufflet cítil, ako sa jeho telo mení, rastie a mocnie.
Onedlho už namiesto Ruffleta stál proti Zangoosovi silný Braviary. Zaútočil na mačacieho Pokémona útokom Brave Bird a zahnal ho ďaleko od jazera. Keď sa vrátil naspäť, všetky tri Swanny ho objali a striedavo mu ďakovali a ospravedlňovali sa mu za to, ako zle sa ku nemu správali. Braviary im, samozrejme, odpustil a odvtedy sa mali všetci radi ako pravá rodina a žili šťastne, až kým ich k sebe nepovolala Arceus," dokončila Tania rozprávanie s úsmevom na tvári.
Hazel šťastne žiarila, milovala šťastné konce v rozprávkach. Kaoru, opretý o vajíčko, zaspával. Nico vyzeral hlboko zamyslene, asi uvažoval o skrytých významoch príbehu a veciach, ktoré by sa z neho mohol naučiť. Tania sa oprela o Nica a pritúlila sa k jeho teplej srsti. "Onedlho vyrazíme objavovať Sinnoh," sľúbila svojim Pokémonom a privrela oči. Cesta mohla ešte chvíľu počkať.
Teplo +3
VymazatOba si pohádku užili, obzvláště Mudkip.
Quilava - 2% sehranosti
Mudkip - 2% sehranosti
Chovateľka dorazila do Pokécentra a vybrala z batoha vajíčko. Položila ho na deku a pousmiala sa. "Tak, maličký, na teba som chvíľu nemala čas. Ale neboj, ďalej to tak nebude. Teraz ti doprajem trochu rozmaznávania, aby si sa čo najskôr mohol dostať von spod škrupiny. Určite sa tešíš, až budeš vonku, hm?" prihovorila sa vajíčku a dlaňami pohladila jeho povrch. Bol príjemný hladký a zvnútra vychádzalo slabé pulzujúce teplo. Zaujímalo by ju, či sa malému tvorovi vnútri masáž škrupiny páčila. Dúfala, že áno. A tak rukami jemne prešla po celom povrchu vajíčka.
OdpovědětVymazat"Čo tak ťa okúpať? Vo vode sa ti určite bude páčiť." Napustila do vane trochu teplej vody, asi tak, aby vajíčku siahala do polovice jeho výšky. Potom ho jemne položila do vody a obložila mäkkými uterákmi, aby sa nerozbilo o stenu vane. Pridala do vody trochu penivého gélu s vôňou kvetín. "Skiddo, ako trávnatý typ, by mal mať rád kvetiny, nie? Počkaj, až ich uvidíš naozaj. Veľké lúky, celé porastené kvetinami, na ktorých budeš môcť šantiť," usmiala sa na vajíčko. Vzala do ruky hubku, namočila ju do vody a pretrela vajíčku škrupinu, opatrne a s citom.
"Tak, mám dojem, že sa leskne viac, než pred chvíľou. A," siahla po inom prípravku položenom na polici v kúpeľni, "nesmieme zabudnúť na živiny." V nádobe sa nachádzal vyživujúci gél pre škrupiny vajíčok. Chovateľka si naliala na dlaň niekoľko dávok gélu a pomaly ho vmasírovala do povrchu vajíčka. "To zabezpečí, že tvoja škrupina bude odolná a silná, a bude ťa chrániť, až kým sa sám nerozhodneš prelomiť ju a ukázať sa nám. Alebo sama," zasmiala sa. Už by chcela vedieť, či Pokémon vnútri vajíčka je samček, alebo samička. Ale vedela, že si ešte bude musieť chvíľu počkať.
Vypustila vodu z vane a vytiahla vajíčko zasa von. Vzala suchú osušku a zabalila ho do nej. "Tak, snáď si si užil kúpeľ. Teraz ťa musíme trochu zahriať, vonku predsa vládne zima. A ja presne viem, kto je najlepší v hrejivých objatiach." Položila vajíčko na posteľ a vyvolala z Pokéballu Nica. Quilava sa pozrel najprv na ňu, potom na vajíčko. "Budem hádať. Pre dnešok zo mňa nebude Pokémon, ale termofor?" ticho sa pousmial. Tania mu úsmev opätovala. Ukázalo sa, že Nico má predsa len trochu zmyslu pre humor. "Som si istá, že malý Skiddo ti bude veľmi vďačný." Quilava si ľahol k vajíčku, aby ho poriadne zahrial. "Nevadí mi to, teda ak sa z neho nevykľuje druhá Hazel. Nemyslím si, že by som zvládol dvoch obdivovateľov naraz." Tania ho pohladila po hlave. "A ja si nemyslím, že Hazel by dovolila Skiddovi priblížiť sa k jej súkromnému hrejivému plyšákovi."
Čistota +3, teplo +2
VymazatPo tréningu sa chovateľka rozhodla, že sa hneď nevráti do centra, kde bola práve ubytovaná. Vonku svietilo slnko a Tania si chcela užiť nejaký čas len polihovaním a vychutnávaním si slnečných lúčov. Taktiež chcela stráviť nejaký čas s vajíčkom Skidda, ale prečo by tieto dve veci nemohla spojiť dohromady? Vybrala vajíčko z jeho miesta v batohu, posadila sa do trávy uprostred lúky a opatrne si vajíčko položila na kolená.
OdpovědětVymazat"Cítiš to slnečné teplo?" prihovorila sa Pokémonovi, ktorý rástol vo vnútri vajíčka. "Pomôže ti nabrať silu, posilní ti škrupinu, a spevní tvoje zdravie. Slnečné svetlo má podobné účinky na Pokémonov i na ľudí. V zime ho nedostávame tak veľa, ale v lete je ho viac než dosť. Aj keď sa práve nachádzame v Sinnohu, čo je pomerne studený región." Opäť pohladila vajíčko po hladkej škrupine a privrela oči, keď na jej tvár dopadli slnečné lúče. "Vieš o tom, že existuje Pokémon, ktorý sa na slnko podobá?"
Na chvíľu stíchla, akoby chcela dať Pokémonovi vo vajíčku priestor na odpoveď. "Ten Pokémon sa volá Solrock. Jeho telo je kamenné, je hrejivo oranžovej farby, a z tela mu vyrastajú kamenné lúče. Produkuje svetlo a teplo. Hovorí sa o ňom, že pricestoval zo slnka až sem na zem ako meteorit, ale múdri ľudia v laboratóriach to považujú len za poveru." Zamyslene prešla dlaňou po povrchu vajíčka. "I keď je krásne si predstavovať, ako Solrock putoval vesmírom, pomedzi všetky tie planéty a hviezdy, až uvidel modrú zem a rozhodol sa pristáť práve na nej, aby priniesol ľuďom a Pokémonom kúsok slnka."
Na chvíľu znovu privrela oči, vystavila sa slnečným lúčom a ponorila sa do predstáv. Cítila, ako sa povrch vajíčka zohrial a pousmiala sa. "Tak vidíš. Určite je ti teraz príjemne teplo. Alebo by si bol radšej niekde v chládku?" Zrak jej padol na malé jazierko s čistou vodou neďaleko od nich. Vstala, s vajíčkom v náručí odkráčala k jazierku a čupla si na breh. Vajíčko pomaly ponorila do príjemne chladivej vody. Nikde nevidela žiadnych Pokémonov, ktorí by ho mohli ohroziť a jazierko bolo malé, takže hladina vody siahala len do polovice vajíčka. "Nie je to síce kúpeľ vo vani v Pokécentre, ale aj príroda má svoje čaro," povedala, keď vajíčko omývala vodou z jazierka a zbavovala ho prachu a iných nečistôt.
"Až sa raz vyliahneš, budeš sa môcť v jazierkach kúpať, kedy budeš chcieť. Hazel sa k tebe určite rada pridá. A až vylezieš z vody, Nico ťa osuší svojím ohňom za pár sekúnd. Určite vieš, aké príjemné je sa k nemu pritúliť. Ale Hazel sa nerada delí. S Kaoruom určite vymyslíte nejaké šibalstvo, tým som si istá. A Carol... Môže ti zaspievať. Alebo ťa naučiť nejakú pesničku, ak si budeš chcieť spievať sám. Alebo sama." Tak predstavila vajíčku celý svoj tím. "Určite ich budeš milovať, až ich spoznáš." Vybrala ho z vody, a keďže nemala nič iné, ako osuška musel poslúžiť lem jej šiat. Nevadilo jej to, na slnku sa i tak rýchlo usušili. "Vlastne, čo keby nám Carol niečo zaspievala hneď?"
VymazatTania vyvolala Jigglypuff z Pokébalu. Carol si ihneď začala obzerať vajíčko. "Je to malý Skiddo," vysvetlila jej Tania. "Ešte len čakáme na jeho vyliahnutie. Nechcela by si mu niečo zaspievať? Možno ho to presvedčí, aby sa vyliahol rýchlejšie." Carol sa rozžiarili očká. "Myslíš, že by to naozaj mohlo pomôcť, Bania?" spýtala sa užasnuto. Chovateľka sa usmiala a prikývla. Carol si odkašľala, pohodila hlavičkou, a potom si začala hmkať melódiu, ktorá Tanii pripomínala uspávanku, ktorú už niekde počula. Nevedela si však spomenúť, kde. Hlas Carol bol jemný, ale príjemne znejúci a melodický. Tania sa po chvíli pridala s hrou na flaute, ktorú zladila so spevom Jigglypuff. Keď doznel posledný tón, Carol nadšene zatlieskala. "Hráš naozaj pekne!"
Tania vystrúhala poklonu. "Nie tak krásne, ako znie tvoj spev." Chovateľka odložila flautu naspäť do batohu a vzala do náručia vajíčko, aby ho tam tiež uložila. Cítila, ako sa pod škrupinou niečo mierne pohlo. Pousmiala sa. Skiddovi sa malá hudobná vložka zrejme páčila. Vložila vajíčko do batohu a dala si ho opäť na chrbát. "Tak, Carol, je na čase vyraziť ďalej," usmiala sa na Jigglypuff. "Ako by sa ti páčilo, keby sme si spoločne uvarili nejakú dobrotu?" "Niečo ovocné? Alebo čokoládové? Mňam!" zaradovala sa Jigglypuff. "Na to ale budeme potrebovať pár prísad. Počula si už o mede Combee?" Tania sa usmiala, pomohla Carol naskočiť si do košíka na bicykli a sama vysadla na sedlo. Lúku nechala za sebou a zamierila k lesu, odkiaľ plánovala získať med.
Teplo +4, čistota +2
Vymazat