Shiny Ponyta
Pohlaví: Samec
Typ: 
Level: 1
Růst: Středně pomalu
Získání: Odměna za akci (Sněhové vločky 2019)
Sehranost s trenérem: 0% / Zkušenosti v zápasech: 0%
Štěstí: 0% / Láska k trenérovi: 0%
Povaha:
Ponyta je maličký roztomilý pokémon, který sotva chodí po svých. Nedokáže ještě zcela ovládat své pohyby a to způsobuje klopýtání při chůzi. Je velmi dětinský a poskakuje kolem z radosti i z jakékoliv maličkosti.
Má rád teplá místa.
Útoky:
- TackleDalší vývin:
Jar bola a vždy bude obdobím mláďat, to sa muselo nechať. Preto som usúdila, že práve teraz niekedy bude vhodný čas na to, priviesť mláďatko Ponyty na tento svet. Vajíčko som dostala od rodiny - akýsi zmierovací darček? Bola som zaň vďačná, snažili sa, to sa musí nechať (aj keď som ich podozrievala, že vajíčko bolo sestrina iniciatíva v snahe upokojiť vzťahy v rodine..), no zároveň avjíčko znamenalo veľa povinností naviac. Vajíčko samotné sa nemohlo o seba postarať samé, ani v prvých dňoch, či až týždňoch a mesiacoch po vyliahnutí nie je pokémon samostatný. Takže, v skratke, vajíčko v čase, kedy som plánovala znovu vyraziť na cesty, to mi robilo na čele vrásky. Ale aj tak som sa na nového člena tešila (bábätká, pokiaľ neboli ľudské, boli dokonalé! A navyše, tým, že som práve s Ponytami vyrastala, naháňajúc sa za stádami Mudsdaleov, ma pri srdiečku príjemne hrialo, ako som sa vracala späť k svojim koreňom.
OdpovědětVymazatVajíčko som vyložila na lavičku, na ktorej som sa usalašila a začala som sa prehrabávať v ruksaku. Vytiahla som z neho uterák a spokojne som sa usmiala. "No poď sem, maličký, nech sa na teba pozrieme..." vytiahla som si vajíčko na kolená a v rýchlosti ho skontrolovala. Škrupinka vyzerala zdravo, pevná a tak správne hladká, dokonca sa jemne leskla. Pohladkala som ho, na vršok som mu vlepila pusu, a potom som vajíčko začala starostlivo pretierať, aby som z neho dostala aj tie najmenšie špinky. Potom som ho zavrela do špeciálneho inkubátoru, ktorý by sa mal postarať o to, aby sa vajíčko vyliahlo zdravučké ako Magikarp. A s inkubátorom pod bradou som sa vybrala k najbližšiemu stredisku, aby som vajíčku poskytla čo najlepšiu starostlivosť.
Vejci se pusa líbila! Čistota +1
VymazatŽivot sa niekedy zastaví. Bez žiadneho varovania či času na prípravu, jednoducho sa zastaví a my sa musíme prispôsobiť. Nevedela som, koľko času uplynulo, odkedy som sa náhle zvrtla a začala sa skrývať, pred všetkými a všetkým. Všetko bolo v poriadku, bol som pripravená znovu vyraziť do sveta – až kým som odrazu nebola. Pozerala som sa na loď, ktorou som svoju domovinu opustila pred toľkými mesiacmi po prvýkrát, a nebola som schopná pohnúť sa a znovu vycestovať. Zostať zašitá v lesoch, úplne odrezaná od všetkých a všetkého (až a drobné výlety do obchodíkov po zásoby jedla)... to možno nebol najlepší nápad, ale cítila som, že je to niečo, čo som potrebovala. So. Všetky pokébally stále na tele, no nepoužívané... jediným spoločníkom mi bolo vajíčko, ktorého som sa nemohla zbaviť. Odniesť ho späť do laboratória by znamenalo ukázať sa na oči svojmu tímu, a opustiť ho niekde na kraji cesty jednoducho neprichádzalo do úvahy. Takže. Vajíčko bolo okrem predavačiek jediná živá bytosť, ktorú som pri sebe mala... a aj keď technicky malinká Ponyta nebola na svete, občas som mala pocit, že aj ten drobec bol moc.
OdpovědětVymazat„Doooobré ránko,“ pozdravila som maličkého, ako už bolo mojím zvykom. „Dnes vyzerá, že bude pekne. Teplo. Huh. A čo s tebou, krpec? Myslím, že sme sa trošku oneskorili, nemyslíš? Jar už je v plnom prúde a mám taký pocit, že k vyliahnutiu nie si ani len blízko... huh. Poď sem,“ pritiahla som si fancy inkubátor k sebe a pootvorila som ho. „Vonku už je naozaj teplúčko, myslím, že ti bude dobre aj tu, nemyslíš? Minimálne budeš mať aj kopec čerstvého vzduchu – to ti len prospeje..“ a tak bol inkubátor nahradený ľahkým uteráčikom a slnečným svetlom. A tiež telesným teplou a láááááskou, ktorá vajíčko zohrievala najviac, samozrejme. Ako ináč.
„Keď sa vyliahneš, drobček, budem ťa musieť predstaviť ostatným. Nevidela som ich celú večnosť...“ začala som vajíčku leštiť škrupinku – prstami, takže som skôr odstraňovala drobné špinky ako som ho skutočne leštila, ale to už bolo naozaj druhoradé. „Takže už by si sa k nám mal oficiálne pridať. Pretože ináč tu zostanem zašitá navždy. Umriem sama a moje telo nebude nikdy nájdené, pretože ma zože-ehm, to počká, kým budeš trochu starší, hm?“
Vtedy moju pozornosť uchvátila tmavá škvrna, ktorá sa na škrupinke deň predtým rozhodne nenachádzala. „Heyy, čo to je? Ako sa to sem... vieš čo? Beriem päť. Nechcem to vedieť...“ navlhčil som rožtek uteráku a začala škvrnu opatrne drhnúť. A drhnúť vajíčko, to teda sranda nebola, keďže som celý čas tŕpla, či náhodou, NÁHODOU nepraskne. To som naozaj nechcela. Hlavne, keď som si bola takmer istá, že pokémon vo vnútri už JE schopný aspoň mierne vnímať okolie. Cítila by som sa ako vrah, keby sa tomu bábätku niečo stalo.
„No, povedala by som, že je čas na rozprávku, nemyslíš? Teraz už nejdem improvizovať - naozaj som si jednu našla. Je o divej Ponyte – takej, ako budeš ty!“ začala som veselo a pokračovala som v umývaní vajíčka, znovu navlhčujúc uterák. „Kedysi dááávno... dávno, žila v zabudnutom kraji mladá šľachtičná. Jej rodina sa pýšila najlepšími Ponytami v celom okolí – boli tie najrýchlejšie, najodvážnejšie, najsilnejšie... a tak, chápeme sa. Vyvíjali sa z nich Rapidashovia – šampióni, ktorí boli preslávení po celom svete. Avšak všetky Ponyty, do jednej, boli červené, ani jedna z nich nikdy nebola Shiny. Mladá šľachtičná však po jednej takej neuveriteľne túžila – ako ju získala, to nevie nikto. Niektorí hovoria, že po Shiny Ponytu dali poslať do ďalekých krajov, iní, že sa Arceus zvolil dať jej jedno vajíčko... jedného dňa však mladá šľachtičná vyšla na prechádzku so Shiny Ponytou po boku. Boli spolu nádherní, upútavali pozornosť široko-ďaleko. Všetci mladú šľachtičnú obdivovali a to jej veľmi rýchlo stúplo do hlavy. Z milého mladého dievčatka sa stala namyslená, rozmaznaná slečna, ktorá nepočúvala nikoho, nech jej radili akokoľvek dobre. Aj napriek varovaniam sa raz vydala na návštevu za kamarátkou, avšak cesta bola dlhá a ona sa rozhodla skrátiť si ju, skratkou cez močiare. Vraví sa, že svoju Ponytu nasmerovala priamo do jedného, hlbokého. Dlhé drahé súkne, ktoré mala na sebe, jej vraj nasiakli vodou, a mladú šľachtičnú stiahli pod vodu. Jej pokémoní spoločník, ako ohnivý tvor, sa len bezmocne prizeral a nemohol nič urobiť, nijako jej pomôcť. Ani jeden z nich sa už domov nevrátili – avšak Shiny Ponytu vraj vídať, keď niekto zablúdi moc blízko k močiarom. Ponyta sa im vraj zjaví a bezpečne ich odvedie preč, skôr, ako stihnú padnúť do vodnej pasce... aaa to je koniec! Začínam byť hladná,“ odhodila som uterák a vajíčko opatrne položila do otvoreného inkubátora. „Prvá vec, čo spravíme, keď sa vyliahneš, bude poriadne jedlo. Stavím sa, že tam vnútri umieraš od hladu!“
VymazatVajíčko tě poslouchalo, hezky se o něj staráš.
Vymazat+2 body k teplu, 1 bod k čistotě
Ako sa zvládala škrupinka tak špiniť, to som nechápala. Dobre, nechávala som vajíčko vonku viac ako dosť, aby bolo na čerstvom vzduchu a tak, ale ako sa naň dostali hrudy blata, to môj mozog nedokázal spracovať. Pochybovala som, že keď som sa otočila, vajíčko dostalo nohy, ale... čo iné som si mala myslieť? V každom prípade, nech sa vajíčko zašpinilo akokoľvek, znamenalo to hlavne to, že ho bolo treba veľa, veľa umývať. Veľa. Umývať.
OdpovědětVymazat"Potrebovala by som vodné delo. Alebo ťa nechať permanentne vo vode. Mydlovej. Prisahám, máš blato až... za imaginárnymi ušami," brblala som, kým som z vajíčka zlupovala zoschnuté blato. "Žeby to ale bola... bahenná kúpeľ? Hej, je to dobré na škrupinku? Počula som, že niektorým typom kože to pomáha... ale so škrupinkou netuším!" Po odstránení najväčšieho nánosu som navlhčila uterák a začala čistiť škvrny, ktoré na vajíčku zostali aj napriek mojej snahe. To nejako extra nepomáhalo, takže som si na pomoc prizvala aj kamaráta mydlo a keď šom škrupinku niekoľkokrát preleštila, po blate nezostalo ani stopy. Narýchlo som ho ešte potrela vyživovacími olejmi a začala som si pripravovať papať v nádeji, že keď sa otočím, vajíčko sa znovu nezašpiní..
Čistota +2
VymazatNezašpinilo sa. Nie až tak moc. Teda... nie samo. Že som sa počas cesty do mesta zdrúzgala a šľahla sa do blata, to chybou vajíčka nebolo. Vyložila som ho teda von z inkubátora a znovu z neho začala zmývať nánosy blata, ktoré sa neumývalo najľahšie, keďže bolo stále mokré. Nechať hp vyschnúť by bolo ideálne, aby sa len zlúplo dole, no na to som nemala nervy. Tak som naň len liala vodu, až kým z neho nestekal priesvitný prúd namiesto špinavého, zablateného. Nakoniec som ho ešte znovu pretrela voňavými olejčekmi, ktoré mali škrupinku krásne vyživiť, a zabalila som vajíčko do uteráku. Potom som vyvolala Lilith.
OdpovědětVymazatTá môj nedostatok kontaktu s tímom nekomentovala, jemne podozrievavo na mňa pozrela, no v momente mi v pevnom objatí skoro zlomila väzy. "Vzduch..." zasipela som sťažka a Lilith ma so širokým úsmevom pustila. Potom si všimla vajíčko. "OOOhhhhhhHHH, Roryyy! To je... majinké vajííčko!" začala sa rozplývať. (A rozplývajúca sa Incineroar, div že nie so srdiečkami v očiach, to je teda pohľad.) Vajíčko si chňapla do packy a skúmavo si ho prezrela. "Ahaa! Ohnivé babyyy! Roryy, budem mať dieťa? Poď sem, drobček, budeme tí najlepšejší kamaráti na svete!" začala si ho obtierať o tvár a ja som si s pobavením uvedomila, že pradie. To u Lilith nebolo nemožné, no zvyčajné to nebolo ani trochu. Sadla som si a potľapkala na miesto vedľa seba. "Lils, sadni. Vajíčko teraz potrebuje veľa tepla, postaráš sa o to?"
Ani som nestihla dopovedať a Lilith už bola skrútená vedľa mňa, s vajíčkom v hrejivom objatí.
Body k čistotě +1, teplo +2.
VymazatVajíčko je čisté a brzy se vylíhne.
"Aha ahaaaa! Už sa bude liahnuť! Roryyy, aháá!" vystrčila Lilith vajíčko spod záplavy srsti a začala spokojne švihať chvostíkom. "Poď sem aj tyyy!" voľnou capkou si ma pritiahla do lona, čo prekvapivo nebolo až tak nepríjemné, ako by sa mohlo zdať, a strčila mi vajíčko do rúk. "Cítiš to aj ty? Vždy ma zaujímalo, ako cítia oheň a teplo ľudia... s tak tenučkou kožou občas čaká, že ťa slnko spáli na popol," potriasla hlavou a nadšene na mňa zamrkala. Potom na vajíčko dýchla horúri vzduch a ja som jej ho rýchlo vrátila. "Páliiiii... Liliiith. Krehký človiečik, mysli na to!" ofúkala som si prsty a znovu som si vajíčko prevzala. Pomaličky som ho začala šúchať, aby som vytvorila teplo vlastným, ľudským spôsobom. "Aký myslíš, že ten drobček bude? Ponyty sa ako majinké bábätká nevedia poriadne samy postaviť, treba im pomáhať. U ľudí to trvá dlho, no v divočine je to rýchlejšie. Snažia sa postaviť od narodenia a do pár hodín už behajú za stádom, ale silu do nôh naberú až po dllhom čase... myslíš, že tú nohatú príšerku budeme učiť chodiť?" Lilith sa pri tej predstave rozžiarili očká. "Oohh, to by bolo zlaté. A keď vyrastie, môže ťa nosiť, aby si sa neustále nesťažovala že ťa bolia nohy!" vyplazila jazyk a ja som do nej mierne urazene strčila. "To nerobím!" potriasla som vehementne hlavou a znovu sa zamerala na vajíčko, ktoré sa pomaly ale isto prehrievalo. "Je to vporiadku, že je tak horúce? Je to ohnivé bábätko, ale... až takto?"
OdpovědětVymazatBody k teplu +1.
VymazatVajíčko se vylíhlo - profil předělá Enwy. Body ke scóre (10) přidány.
Žiara zmizla a namiesto nej sa nám na nohách objavil malinký, krehučký pokémon. Lilith začala v momente vydávať spokojné mrnčanie na hranici s pradením a začala si Ponytu pasovať viac k sebe. "Opatrne, nech ťa nepopáli," povedala potichúčku, opatrne, aby bábo snáď nevyplašila.
OdpovědětVymazat"...Lilith?" - "Hmm?" - "Vyznie to zle, ale... vedela by si mi povedať pohlavie?" Lilith na mňa divne pozrela. "...a to si hovoríš chovateľka, pfff..." - "NEHOVORÍM!" vyhŕkla som zo sbea o niečo hlasnejšie, ako som plánovala, a potom som sa zase rýchlo stíšila. "... chlapec..." zamrmlala Lilith po chvíli a ja som sa vďačne usmiala.
"Ahoj maličký, vitaj konečne medzi nami!" čo najpriateľskejšie som sa na Ponytu usmiala a natiahla som k nemu ruku, v tichej otázke, či ho môžem pohladkať po čumáčiku.
Ponyta se pokusil postavit se na své nohy, když tě uslyšel. "Mama," zaržál potichu a svými klopýtavými krůčky se k tobě vydal. Na své nohy si ale ještě nezvykl a tak jednoduše klesl na zem, odkud na tebe pohlédl s veselým výrazem na tváři.
Vymazat"Awwwwwwww!" počula som v momente od Lilith, no moja pozornosť bola len na Ponyte. Keď padal, pokúsila som sa ho zachytiť, ale nie len že som bola ďaleko, no aj neskoro. Jaj. Nevyzeral ale, že by mu pád nejako ublížil, takže som nepanikárila. Natiahla som sa k nemu a poškrabkala ho na čumáčiku. "Čauko dobec. Vyskúšaš sa pre mňa postaviť ešte raz? Pomaličky, opatrne," varovala som a pripravila sa ho chytiť. Všímala som si, že Lilith sa tiež pripravila žriebä chytať, keby sa mu znovu podlomili nohy.
VymazatPokémon přikývl a přivřel očka, když jsi ho poškrabkala po čumáčku. Motivován tvými slovy, postavil se opatrně na své vlastní nožky a zavrtěl se. Vypadal na sebe velmi pyšný. "Mama!" zvolal hrdě. Zatím stál, ale nožky měl hubené a slabé, zatím nevypadal, že by se mu chtělo do chůze.
VymazatLilith nadšene tleskla. "Hah, vidíš to? Za chvíľu z neho bude profík!" zahlásila hrdo, ako keby mala sama podiel na tom, ako sa postavil. Ja som sa len usmiala. Nožičky nevyzerali zrovna stabilne, stále som čakala, že drobček každou chvíľou môže padnúť. Aj tak som ho však nemohla nepochváliť. "Výborne, maličký! Dáš si?" vytiahla som jablko a po tom, čo som ho pre istotu otrela o tričko, som ho Ponyte ponúkla.
Vymazat"Weee!" zvolal Ponyta nadšeně, když ho Lilith nazvala profíkem. Usmál se na ni s velmi dětskýma očima, něco jako dětinská láska nevinného pokémona, co sotva poznal svět.
Vymazat"Mňamka!" oblízl se, jak jen kůň nejlépe mohl, a natáhl se po jablku. Když však zjistil, že je jeho délka krku o mnohem menší, musel se odvážit o pár velmi opatrných krůčků... než se vesele nezakousl do dobroty.
"SKVELÉ!" zajasala som a Lilith vedľa mňa poctivo sekundovala. "To by sme mali. Nechceš si späť ľahnúť? Nemusíme to siliť, máme kopeeec času na to, dostať ťa na nohy. Baby steps, baby steps!" a už som sa usádzala na zem.
VymazatJakmile jsi mu dala svolení k tomu si lehnout, padl na nohy a začal se tvářit velmi spokojeně. "Máma! A velká máma!" zvolal Ponyta.
Vymazat"Weey!" zvýskla nadšene Lilith. "Počuješ to? Som mamaaa!" Začala sa nad krpcom rozplývať a ja som o toho tiež nemala ďaleko. Prisadla som si k nemu a zaborila si ruky do jeho hrivy. Na to, že to bol čistý oheň som už ani nemyslela, roky s Lilith ma naučili ohňa sa nebáť (čo nebolo najužitočnejšie pri skutočnom ohni, ktorý s pokémonmi nemal nič spoločného, ale čo už). "Lils, neviem ako ty, ale.. ako ho máme naučiť chodiť? Nie sú na to nejaké pravidlá? Čo ak ho niečo naučíme zle?" zamrmlala som tak, aby som to nesmerovala k Ponyte. Lilith zamslene naklonila hlavu na stranu. "... čo by na tom bolo ťažké? Jednoducho bude chodiť a basta! Ale.. možno výlet za Ponytmi by nebol zlý..." navrhla neisto a vo mne skrsol nápad. "Moment" Myslím, že niekde tu v okolí som videla jazdecký ranč, to by mohlo stáť za pokus, nie?"
VymazatOtočila som sa priamo na Ponytu. "Čo by si povedal na to, keby sme išli pozrieť veľké Ponyty? Určite by sme sa všetci veľa naučili!"